Publikované

Remeslo s pozoruhodnou históriou. Už ste počuli o brtníctve?

Slovo med pochádza z hebrejčiny a dá sa preložiť slovami „očariť“ či „nadchnúť.“ Presne tieto pocity vo vás pravdepodobne vyvolá aj jeden z najstarších spôsobov obživy človeka, brtníctvo.

Med patrí medzi základné suroviny získavané z prírody od nepamäti. Početné archeologické nálezy dokazujú, že včela sa na našej planéte vyskytovala už pred 15 miliónmi rokov. Nasvedčujú tomu nielen staré indické a egyptské písomné pamiatky, ale tiež zmienky v texte biblického Starého zákona. Najstarším dokladom o existencii včiel je zrejme prehistorická skalná kresba v španielskej jaskyni Aran. Vyobrazuje človeka na pletenom rebríku, vyberajúceho z dutiny v kmeni med. Jaskynné maľby sú tak dôkazom, že ľudia v období praveku získavali med od divých včiel. A práve niekde tu treba hľadať počiatky jedného z najstarších povolaní človeka – brtníctva. Brtníctvo patrilo k špecializovaným a náročným spôsobom obživy, preto i spoločenský status brtníkov bol vysoký. Na území dnešného Slovenska sa písomné zmienky brtníctva datujú do obdobia 5. storočia.

Pod kameňmi i v dutinách stromov

Ako prirodzené obydlia včiel vo voľnej prírode slúžili po tisícročia duté stromy, nazývané brty. Brty sa hľadali a následne cielene dlabali do stromov hlboko v lesoch. Keďže včelie hniezda v dutinách stromov bývali od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov, ich obchôdzka mohla trvať kľudne deväť hodín. Najvhodnejšími stromami pre vydlabávanie nových brtov boli borovica a dub, o čosi menej javor, buk, lipa, jedľa, jaseň a brest.

V dutinách stromov včely zakladali svoje včelie spoločenstvá. Ľudia ich fascinovane sledovali a nechali sa pracovitými včelami v mnohom inšpirovať. Aby získali viac včelích rodín, a vďaka tomu neustály prísun cennej a zdravej potravy, vyskúšali veľa zaujímavých spôsobov. Pozorovaním včiel už zakrátko zistili, že počas neskorej jari sa roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo mali nablízku, brtníci včelám vysekávali diery do vhodných vedľajších stromov, ktoré ony potom rady obsadzovali.

Ochrana včiel pred zimou

Obdivuhodný bol rovnako spôsob, akým sa brtníci dostávali k medu lesných včiel. Do malej drevenej misky pridali pár kvapiek medu. Keď ho včely zbadali a začali naň sadať, brtníci si všímali smer ich letu a objavovali stále nové hniezda. Trvalo až niekoľko rokov, kým ľudia začali stromy spíľovať a premiestňovať do blízkosti vlastných obydlí. Pri tomto spôsobe včelárenia je dôležité vedieť odhadnúť, koľko medu môže brtník včelám odobrať a ponechať im dostatok aj pre vlastnú potrebu. Odoberanie medu totiž treba robiť s citom a veľmi opatrne. Najbezpečnejšie je brať med v čase hojnosti, a to od mája do slnovratu. Úlohou brtníkov bola tiež ochrana brtov a včelstva počas zimy. S nástupom chladnejších dní zapchaním otvoru v dutinách stromov včelstvá zazimovali a uchránili ich pred zamrznutím.

Medzi ľuďmi obľúbený

Brtníctvo sa dedilo z otca na syna, pričom dedičným povolaní bolo až do 19. storočia. Najstarší lesní včelári hospodárili slobodne a neskôr, keď lesy prechádzali do súkromných rúk feudálov, meštianstva a urbariátu, stal sa tento typ včelárenia vedľajšou aktivitou ich vlastníkov. Brtníci boli v spoločnosti vážení a uznávaní. Výsledkom ich činnosti bol brtnícky med a brtnícky vosk. Keďže neexistovala elektrina a všade sa svietilo sviečkami vyrábanými z včelieho vosku, ich ťažkej práci sa prikladal obrovský význam.

Mali svojho starostu

Brtníci sa združovali do spoločenstiev, na ktorých čele stál starosta. Ten zastupoval brtníkov pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly zahrňujúce ich práva a povinnosti. Nezhody medzi sebou riešili aj pomocou takých dokumentov, akým bolo napríklad Žilinské rojové právo z roku 1378. Brtníci zakladali tiež cechy, kde si volili cechmajstra. V lesoch mávali dokonca vlastné revíre.

Z brtníctva včelárstvo

Postupom času si včelári preniesli kmene stromov so včelami k domu, šikovne dlabali kláty z hrubých kmeňov stromov a robili úle z hrubých dosák. Plietli tiež koše z prútia i slamy, čím začali písať počiatky včelárstva. Brtníctvo ako remeslo teda nezaniklo, iba sa pozvoľna menilo na včelárstvo.

V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe iba na južnom Urale v Baškirsku. Brtníctvo sa ale pomaly vracia aj do poľských lesov. Práve baškirskí včelári boli v roku 2007 pozvaní poľskými včelármi na pomoc pri realizovaní projektu navrátenia brtníctva do poľských borovicových lesov. Jeho cieľom je vrátiť včelu do pôvodného prirodzeného prostredia a s pomocou ľudí udržať jej život i užitočnú prácu v lese.